Po viacročných prípravách na valnom zhromaždení pri príležitosti Slovenských národných slávností v Báčskom Petrovci, 14. a 15. augusta 1932, Slováci vo Vojvodine založili si Maticu slovenskú v Juhoslávii so sídlom v Báčskom Petrovci. Jej prvým predsedom sa stal Dr. Janko Bulík, právnik z Kovačice. Cieľom založenia MSJ bolo „zjednotiť všetkých milovníkov národa a života slovenského v Juhoslávii, aby spoločnými silami pracovala na pozdvihnutí slovenskej vzdelanosti a tým i na hmotnom dobrobyte slovenského národa v Juhoslávii.“

 Matica slovenská v Juhoslávii hneď na začiatku svojho pôsobenia založila aj vlastnú knižnicu, v ktorej bolo okolo 5000 kníh v slovenskej reči a v roku 1948, keď Matica bola zatvorená knižnica obsahovala skoro 11000 kníh. Po prerušení práce MSJ všetky knihy boli dané do Knižnice Štefana Homolu v Báčskom Petrovci. V roku 1935 Matica slovenská v Juhoslávii kúpila kameru a tak sa za pomoci spisovateľa Jána Čajaka ml. nahrávali filmy o živote tunajších Slovákov, o obyčajach, o Slovenských národných slávnostiach. Filmy boli premietané vo všetkých slovenských dedinách v Juhoslávii. Matica sa stala zakladateľom a organizátorom divadelných predstavení a festivalov, a tak v roku 1937 sa prvýkrát uskutočnil divadelný festival pre dospelých a v roku 1938 prvý detský divadelný festival. V roku 1933 Matica začala vydávať časopis Náš život, ktorého nasledovateľom je časopis Nový život. V súčasnosti MOMS Petrovec vydáva občasník pod týmto názvom. Tiež prvé číslo časopisu pre deti Zornička bolo vydané zásluhou MSJ. Zbierkou finančných prostriedkov členov a podporovateľov Matica v roku 1934 prevzala väčšiu časť účastín Kníhtlačiarne Kultúra v Báčskom Petrovci, kde sa aj dnes tlačia slovenské knihy a učebnice.
 Rok po založení Matica založila svoju sekciu pre školstvo, ktorá sa od roku 1936 menovala Školský výbor Matice. Zásluhou tohto výboru bola výučba v slovenskej vyučovacej reči v našich školách, čo bolo potvrdené Osvetovým štátnym ministrom. Ďakujúc Školskému výboru a rozhodnutiu vtedajšieho Ministerstva osvety Matica získala právo rozhodovať o všetkých otázkach týkajúcich sa školstva (zamestnávanie slovenských učiteľov, vymenovanie diplomovaných učiteľov, vypracovanie návrhu vyučovacieho plánu a programu, verifikovanie učebníc štátnym orgánom, príprava a tlač učebníc našich autorov, organizovanie odborných seminárov pre slovenských učiteľov...). Matica slovenská v Juhoslávii, tiež bola zakladateľom Slovenského národného múzea roka 1948. Jeho základom sú matičné zbierky, ktoré po zahasení Matice prešli do jeho inventáru.
 Činnosť MSJ od zakladania bola dvakrát prerušená (roku 1941 a 1948). V Báčskom Petrovci sa dňa 05. augusta 1990 uskutočnilo obnovovacie zhromaždenie MSJ a do dnes MSJ pracuje nepretržite.
 Matica slovenská v Srbsku ( predtým v Juhoslávii ) je najmasovejšie združenie Slovákov vo Vojvodine (časť bývalej Juhoslávie), ktoré v súlade so spoločenskými podmienkami usmerňuje národnostný život na prvom mieste v oblasti kultúry, školstva, umenia, vydavateľskej činnosti, prostriedkov verejného informovania, všade tam kde sa Slováci žijúci na týchto priestoroch môžu a majú právo prejaviť ako národnostný subjekt, pričinením vlastných slovenských kádrov.
 Sídlo MSS je v Báčskom Petrovci, v krásne upravenej budove Domu MSJ Ľudovíta Mišíka. Táto budova bola kúpená z dobrovoľných príspevkov Slovákov a neslovákov, za pomoci darcu Ľudovíta Mišíka z Ružomberka a rekonštruovaná za finančnej podpory vlády Slovenskej republiky a domovského štátu.
 MSS pracuje v súlade so svojim Štatútom. Orgány MSJ sú: Zhromaždenie MSS; Predsedníctvo MSS (ktoré tvoria predseda, traja podpredsedovia a tajomník), Správna rada MSS a Dozorný rada MSS. S cieľom úspešnejšieho uskutočňovania cieľov a úloh pri MSS pôsobia stále komisie.
 Základňu MSS v súčasnosti tvorí 30 miestnych odborov MSS (MO MSS), ktoré pôsobia v rámci troch regiónov Vojvodiny (Báčka, Banát a Sriem). V Báčke sú aktívne MOMS: Báčsky Petrovec, Báčska Palanka, Bajša, Čelarevo, Hložany, Kulpín, Kysáč, Laliť, Nový Sad, Pivnica, Selenča a Silbaš. Aktívne MOMS v Banáte sú v nasledovných osadách: Aradáč, Biele Blato, Hajdušica, Jánošík, Kovačica, Padina, Pančevo a Zreňanin. V Srieme pôsobia nasledovné MOMS: Belehrad, Binguľa, Bóľovce, Erdevík, Lug, Ľuba, Sriemska Mitrovica, Šíd a Dobanovce.
 MSS je hlavným organizátorom najmasovejšej kultúrno-národnostnej manifestácie vojvodinských Slovákov – Slovenských národných slávností. Prvé SNS sa uskutočnili roku 1919. Po obnovení svojej činnosti Matica od roku 1992 obnovila aj svoju najstaršiu kultúrnu manifestáciu Slovenské národné slávnosti. Ako spoluorganizátor sa Matici od začiatku pripojila Obec Báčsky Petrovec a potom roku 2005 aj Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny. Od roku 2009 Slovenské národné slávnosti sú vyhlásené sviatkom všetkých Slovákov žijúcich v Srbsku. SNS sa uskutočňujú v prvý víkend augusta bežného roka v Báčskom Petrovci. Na SNS sa stretávajú tisíce Slovákov zo všetkých slovenských osád Vojvodiny, za účasti hojného počtu príslušníkov iných národov a národnostných menšín, tiež vzácnych hostí z domova a zo zahraničia (hlavne zo Slovenska, Maďarska Rumunska, Chorvátska), ale aj iných európskych krajín a zo zámoria. V bohatom trojdňovom programe SNS, zúčastňujú sa početní mladí slovenskí folkloristi, speváci, výtvarní umelci, učitelia, spisovatelia, divadelníci, novinári, ženské spolky, lekári, športovci a ďalší. Sú to predstavitelia slovenských kultúrno-umeleckých spolkov a združení, ktorí sa zúčastnili na rôznych festivaloch, súťažiach a iných kultúrnych podujatiach a na SNS sa prezentujú svojim najkvalitnejším programom. SNS sú kultúrnou manifestáciou, na ktorej vojvodinskí Slováci prezentujú to, čo pestujú a zachovávajú vo svojom viac ako 250-ročnom trvaní na týchto priestoroch, na prvom mieste materinskú slovenskú reč, svoju vieru, zvyky a obyčaje. V tom predsavzatí odhodlaní sú zotrvať i v budúcich časoch.