Po viacročných prípravách na valnom zhromaždení pri príležitosti Slovenských národných slávností v Báčskom Petrovci, 14. a 15. augusta 1932, Slováci vo Vojvodine založili si Maticu slovenskú v Juhoslávii so sídlom v Báčskom Petrovci. Jej prvým predsedom stal sa Dr. Janko Bulík, právnik z Kovačice. Cieľom založenia MSJ bolo „zjednotiť všetkých milovníkov národa a života slovenského v Juhoslávii, aby spoločnými silami pracovala na pozdvihnutí slovenskej vzdelanosti a tým i na hmotnom dobrobyte slovenského národa v Juhoslávii.“

Už roku 1933 knižnica, ktorú založila Matica, mala zo 5000 kníh (4868), kým do roku ´48 ich mala takmer 11 tisíc a tieto po jej zániku prešli do fondu dnešnej Knižnice Štefana Homolu. Roku 1935 kúpila filmovací prístroj a podľa scenárov spisovateľa Jána Čajaka ml., ktorý tu pôsobil ako gymnaziálny profesor, nakrúcali sa filmy o našom národnom živote, SNS, zvykoch a tieto sa potom premietali po všetkých slovenských osadách. Matica začala organizovať aj divadelné prehliadky a festivaly: 1937 prvé divadelné závody pre dospelých a roku 1938 pre deti.

 Začiatkom 1933 roku Matica začala vydávať prvý časopis pre literatúru a kultúru  Náš život. Roku 1939 založila aj časopis pre deti Zornička. V rámci širokej darovacej akcie  jej členov a priaznivcov Matica v roku 1934 zozbierala prostriedky a do svojich rúk prebrala väčšiu časť účastín Kníhtlačiarne v Báčskom Petrovci.

 Od svojho založenia Matica sa najviac zamestnávala školskými otázkami, a vynasnažila sa  ubrániť Slovač, menšinové stredné školy a petrovské gymnázium, od hroziacej asimilácie v období medzi dvoma vojnami. Rok po svojom založení Matica utvorila Školskú sekciu, ktorá sa roku 1936 premenila na osobitný Školský odbor Matice, ktorý vymohol zriadenie výučby v materčine na našich ľudových školách, potvrdené vtedajším celoštátnym ministrom osvety. Prostredníctvom spomenutého Odboru Matica organizovane preberala všetky školské otázky (zamestnávanie slovenských učiteľov, vymenúvanie skončených učiteľov, vypracovanie návrhov učebných osnov, vybavovanie verifikácie našich učebníc štátnymi úradmi, pripravovala a tlačila učebnice našich autorov, zvolávala odborné porady pre učiteľov, organizovala žiacke putovné knižnice...).

 Roku 1948 Matica slovenská v Juhoslávii  založila Národné slovenské múzeum, ktoré po zániku Matice bolo samostatnou kultúrnou ustanovizňou a dnes pôsobí v rámci Slovenského vojvodinského divadla v Petrovci.

 Činnosť MSJ od zakladania bola dvakrát prerušená (roku 1941 a 1948). V Petrovci sa dňa 5. augusta 1990 uskutočnilo obnovovacie zhromaždenie MSJ a odvtedy dodnes MSS pracuje nepretržite. Od prvej polovice roku 2010 Matica slovenská v Juhoslávii podľa nových Stanov nesie meno Matica slovenská v Srbsku.

 Matica slovenská v Srbsku je v súčasnosti najmasovejšie združenie Slovákov v Srbsku (počíta zhruba 11 000 členov), ktoré v súlade so spoločenskými podmienkami usmerňuje národnostný život v prvom rade v oblasti kultúry, školstva, umenia a všade tam, kde sa Slováci žijúci na týchto priestoroch môžu prejaviť ako národnostný subjekt, pričinením vlastných, slovenských kádrov.

 Sídlo MSS je od roku 2000 v Petrovci, v upravenej budove Domu MSS Ľudovíta Mišíka. Táto budova bola kúpená z dobrovoľných príspevkov Slovákov a neslovákov, za pomoci darcu Ľudovíta Mišíka z Ružomberka a rekonštruovaná za finančnej podpory Vlády Slovenskej republiky a domovského štátu.

 MSS pracuje v súlade so svojim Štatútom. Orgány MSS sú: Zhromaždenie; Predsedníctvo (ktoré tvoria predseda, traja podpredsedovia a tajomník), Spravujúci výbor a Dozorný výbor. S cieľom úspešnejšieho uskutočňovania cieľov a úloh, pri MSS pôsobia stále komisie.

 Základňu v súčasnosti tvorí 30 miestnych odborov (MO MSS), ktoré pôsobia v rámci troch regiónov Vojvodiny (Báčka, Banát a Sriem).

 MSS je hlavným organizátorom najmasovejšej kultúrno-národnostnej manifestácie vojvodinských Slovákov – Slovenských národných slávností. Prvé SNS sa uskutočnili v roku 1919. Po svojom obnovení, Matica roku 1992 obnovila aj Slovenské národné slávnosti. K Matici sa pripojili ako spoluorganizátori: najprv lokálna samospráva v Báčskom Petrovci a od roku 2005 aj NRSNM.

 SNS sa uskutočňujú v prvý augustový víkend, v Petrovci a od roku 2009 sú aj oficiálnym sviatkom Slovákov v Srbsku. SNS sú kultúrnou manifestáciou, na ktorej vojvodinskí Slováci prezentujú to, čo pestujú a zachovávajú vo svojom viac ako 265-ročnom pretrvávaní na vojvodinských priestoroch, na prvom mieste materinskú slovenskú reč, svoju vieru, zvyky a obyčaje a to nielen návštevníkom zo Srbska, ale aj početným hosťom z celej Európy a zo Zámoria.

Matica slovenská spolupracuje so Slovenskou celoštátnou samosprávou v Maďarsku – Domom slovenskej kultúry v Békešskej Čabe, so Zväzom Slovákov a Čechov v Rumunsku pre Aradskú oblasť a Kultúrno-vedeckou spoločnosťou Ivana Krasku v Nadlaku v Rumunsku a s Maticou slovenskou v Chorvátsku a Radou slovenskej národnostnej menšiny pre Vukovarsko-sriemsku župu v Osijeku.

V krkavčích deväťdesiatych rokoch Matica slovenská zohrala významnú úlohu v boji za zotrvanie Slovákov na vojvodinských priestoroch, pretože čelila nacionalistickým nátlakom najretrográdnejších zložiek spoločnosti v tých pohnutých vojnových časoch. Matica vtedy bola jediným oporným bodom, o ktorý sa mohli oprieť vystrašení Slováci, ktorí nikdy dovtedy nerozmýšľali o dajakej rezervnej vlasti, alebo o tom, že by sa po viac ako dvoch a pol storočiach života mali niekam inam kolektívne odsťahovať, niekde inde si založiť život, hľadať nový domov.

Tie vojnové deväťdesiate roky aj napriek úsiliam Matice zanechali však boľavé, trvalé následky na Slovákoch v Juhoslávii, dnes v Srbsku. Veľký počet našich rodín, mladých školených ľudí sa vysťahoval hľadajúc pokojné miesto pre prácu a život už či v krajinách Európy, alebo v Zámorí. Tento proces vlastne trvá aj dodnes, lenže z iných, ekonomických príčin. Tak slovenská národnosť zostáva v Srbsku intelektuálne oklieštená a čoraz staršia. Národnosť vcelku, a aj Matica, by potrebovali hodnú dávku sviežej, životodarnej infúzie v podobe mladých, vyškolených kádrov, ktoré by našli plnohodnotné uplatnenie tu, medzi nami, a nie roztrúsené po celom svete.

Vďaka Matici a jej obetavým členom dnes sa opäť stretávame na Slávnostiach, ale aj na Matičnom turnaji v malom futbale o putovný pohár veľvyslanca Slovenskej republiky od roku 1997, ktorého štrnásť ročníkov sa nateraz realizovalo v mnohých prostrediach, od spomínaného roka aj MOMS Petrovec organizuje náš jediný festival mladých interpretov vážnej hudby Jarné nôty, matičným podujatím sú aj Predslávnosťové dni v Kulpíne, ktoré tamojší MOMS organizuje od roku1998, MOMS Petrovec roku 2000 založil ako osobitnú manifestáciu Cyrilometodský večierok, takým sú aj ročníky Stretnutia študujúcej mládeže, ktoré sa zrodilo v Báčskej Palanke z iniciatívy tamojšieho MOMS roku 2001 a ktoré sa iba v roku 2008 zrealizovalo v jubilujúcej Selenči v organizácii tamojšieho MOMS, v Kovačici MOMS organizuje detskú svadbu od roku 2007, v Aradáči roku 2011 odznel už 4. ročník Festivalu zvykov a obyčají, Detská svadba v Kovačici, ktorý založili a jeho usporiadateľmi sú matičiari. Toto sú iba manifestácie, ktoré sa stali tradičné, ale za matičiarmi je aj rad bežných večierkov, koncertov, výstav, promócií kníh, ktoré sa natrvalo zapisujú do kultúrnej histórie nás Slovákov.

Počas týchto dvoch desaťročí Matica sa vážne zamestnávala otázkami slovenského školstva u nás, vysielala deti do letných táborov v Slovenskej republike, zabezpečovala prostredníctvom grantov literatúru a učebné pomôcky pre naše školy, angažovala sa okolo vybavovania štipendií pre našich študentov, odmeňovala zaslúžilých učiteľov, angažovala sa na uvedení slovenčiny do výučby nielen tam kde o to vládol záujem rodičov, ale tento sa snažila – tam kde ho nebolo – aj vzbudiť.

Matica v našich prostrediach organizovala aj prednášky, najčastejšie z našich kultúrnych dejín, sympózium o prvom predsedovi našej Matice Dr. Jankovi Bulíkovi.

Osobitnou staťou v práci Matice je vydavateľská činnosť. Za tieto dve desaťročia Matičiari vydali pozoruhodný počet kníh: Ročenku MSJ, Obnovenie MSJ, Desať rokov činnosti obnovenej MSJ, Atlas ľudovej kultúry Slovákov v Juhoslávii, Keď vzlietol sokol petrovský, Odkaz predkov Kovačica pamätá, Dr. Janko Bulík, vlastenec, demokrat a martýr; Café Sayonara, Srbi a Slováci, Kulpínčania na krídlach Tálie, SNS I. a monografie o Slovákoch v Hložanoch, Lugu, Višnjićeve a v Binguli. Posledne, v roku 2010 je to antológia Rodiskom oprstenkovaní zostavovateľa Samuela Boldockého, ktorá vyšla v novozaloženej edícii Matičné súzvuky, monografia Slováci v Šíde zostavovateľa Stanislava Stupavského, Pamätnica II. k 35. výročiu Spolku filatelistov v Petrovci, kniha humoresiek barda nášho slovenského vojvodinského novinárstva Samuela Miklovica Begejovec na dereši alebo Kocúrkovčiny z našej dediny a sú tu ďalšie zväzky v edícii Identita zo Stretnutia slovenských dolnozemských učiteľov. ktoré zohľadňujú problematiku výučby v slovenskej reči v Chorvátsku, Maďarsku, Rumunsku a Srbsku.

Matica slovenská v Srbsku  sa angažuje na realizácii kapitálneho projektu Matice srbskej Slováci v Srbsku. Na začiatku roka 2010 sme sa zúčastnili v akcii zápisu Slovákov do osobitných voličských zoznamov pre voľby do NRSNM, na ktorých Matica mala svoju listinu a získala na nich 7 mandátov.

Matica slovenská v Srbsku výročie svojho oživotvorenia roku 2010 oslavovala pracovne – zintenzívnenou prácou na všetkých poliach, v čom mala výdatnú pomoc prostredníctvom grantového systému Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí v Bratislave, vďaka čomu v tom jubilejnom roku sme mohli aspoň sčasti vymeniť okná na Dome Matice a realizovať aj rad matičných podujatí. Prostriedky získavame aj na súbehoch už či Ministerstva kultúry Republiky Srbsko, ako aj pokrajinských sekretariátov: pre kultúru, vedu a technologický rozvoj alebo správu, predpisy a národnostné menšiny.

Matičná činnosť v našich prostrediach je jeden z kultúrnych znakov našej identity a na ich zachovaní by malo a muselo záležať nielen matičiarom, ale aj Národnostnej rade slovenskej národnostnej menšiny, ktorá je poverená štátom starať sa a zabezpečiť podmienky pre prácu všetkým slovenským subjektom, ktoré pôsobia na zachovaní a rozvíjaní našich národnostných hodnôt, teda aj Matici. Matica sa toho od Národnostnej rady aj dožaduje.

V čele Matice od posledného volebného Zhromaždenia MSJ, ktoré bolo v marci roku 2009 je predsedníčka Katarína Melegová-Melichová, traja podpredsedovia: Vladimír Fekete z Báčky, Pavel Baláž z Banátu a Andrej Kardelis zo Sriemu. Úlohou tajomníčky je poverená Zdenka Chalupková.

 Matica pracuje v súlade s novými Stanovami, ktoré sme si vypracovali v súlade s novým Zákonom o združeniach občanov a schválili na Zhromaždení v Petrovci 13. marca 2010. roku, čo nám naše úrady schválili 18. mája  a všetky formality, ktoré súviseli so zmenou Stanov a zmenou mena Matice v Maticu slovenskú v Srbsku sme doteraz ukončili. Orgánmi MSS sú: Zhromaždenie; Predsedníctvo (ktoré tvoria predseda, traja podpredsedovia a tajomník), Správna rada a Dozorná rada. S cieľom úspešnejšieho uskutočňovania cieľov a úloh, pri MSS pôsobia stále komisie.

 Základňu MSS v súčasnosti tvorí 30 miestnych odborov (MO MSS), ktoré pôsobia v rámci troch regiónov Vojvodiny (Báčka, Banát a Sriem) a to: v Aradáči, Báčskej Palanke, Báčskom Petrovci, Bajši, Belehrade, v Bielom Blate, Binguli, Boľovciach, Čelareve, Dobanovciach, Erdevíku, Hajdušici, Hložanoch, Jánošíku, Kovačici, Kulpíne, Kysáči, Laliti, Lugu, Ľube, v Novom Sade, Padine, Pivnici, Selenči, Silbaši, Starej Pazove, Šíde, Vojlovici, v Zreňanine a v Sriemskej Mitrovici.

Matičné vedenie v súčasnosti podniká, aby zabezpečilo aký-taký, ale predsa stály rozpočet pre Maticu, z ktorého by sa prevádzkoval aj Dom Matice slovenskej a zaokryli bežné trovy a verí, že bude ochota aj tento problém riešiť a že nás v našich snahách podporia všetci tí, ktorým má byť, a je, na srdci život našej etnicity s vedomím, že Slováci vo Vojvodine a v Srbsku môžu byť príkladom, ako príslušníci národnostného spoločenstva môžu svojou činnosťou a pôsobením prispievať k afirmácii multikulturálnosti a multietnického spolunažívania i k zveľadeniu civilizačných hodnôt v prospech krajiny, v ktorej žijeme, i krajiny svojich predkov.

                                                    Katarína Melegová-Melichová