K 50. ročníku Slovenských národných slávností

 Naše slávnosti – naše základy

 V roku 2009 sa naplnilo 90 rokov od prvých Slovenských národných slávností. Hoci to prvé podujatie z 28. augusta roku 1919 ani neprebiehalo pod menom Slovenské národné slávnosti, ale svojim obsahom si neskoršie vynútilo také honosné meno a tradičné usporadúvanie. Ich viac ako deväťdesiatročná, hoci nie nepretržitá, tradícia si zasluhuje pripomenúť si, čím prispeli k nášmu národnostnému životu a to nielen k jeho pretrvávaniu, ale aj rozvoju. Tradícia bola nasilu prerušená v rokoch vojnových, potom po druhej svetovej vojne z dôvodov politických a tak naše Slávnosti oslávia roku 2011 svoj 50-ty ročník.

 Ak začiatky druhej polovice XIX. storočia boli poznačené silným maďarizačným tlakom a neraz aj represiou, tak koniec XIX. storočia ocharakterizoval rozmach národnostného života Slovákov na vojvodinských priestoroch. Zakladajú sa spolky, hrajú sa divadlá, zakladajú sa knižnice či čitárne, v Petrovci obnovujú prácu Nedeľnej školy, Slováci sa aj politicky zobúdzajú a na voľbách do rakúsko-uhorského snemu volia panslávov. Slovenskí národovci vyvíjajú prednáškovú činnosť lebo vedia, že vzdelaný ľud môže dosiahnuť aj ekonomickú prosperitu. Vtedajšia málopočetná inteligencia si uvedomuje, že jedine povzbudzovaním a upevňovaním národného cítenia možno čeliť nátlakom a robí to prostredníctvom už spomínaných spolkov. V Petrovci sa zakladá Petrovský spevokol a Hasičský spolok (1891), Priemyselný čítací kruh (1897), Kupecká mládež (1909), Petrovská remeselnícka mládež (1909) atď. Organizujú sa príležitostné manifestácie so silným národnostným cítením (uvítanie podpredsedu Matice slovenskej a evanjelického superintendenta Dr. Karola Kuzmányho (1865), trojsté výročie smrti Mikuláša Šubiča Zrinského (1866), okázalá slávnosť na počesť Jana Amosa Komenského (1871), na ktoré prichádzajú Slováci zo všetkých prostredí. Roku 1869 v kulpínskom volebnom okruhu víťazí Viliam Paulíny Tóth. Na kultúrnych podujatiach sa robia zbierky na Maticu slovenskú, na slovenské gymnáziá... Roku 1896 pod vedením uč. Daniela Bodického do Pešti na národnostný kongres odišlo až 50 Petrovčanov. Roku 1905 v kulpínskom volebnom okrese víťazí ako kandidát do uhorského snemu Milan Hodža.

Do Petrovca roku 1907 podľa zápiskov Jána Čajaka st. prichádza 300 čísel Slovenského týždenníka, asi 200 čísel Slovenského hlásnika a 150 čísel Dolnozemského Slováka, čo je úctyhodný počet aj v porovnaní s dneškom.Roku 1913 sa zrodila idea postaviť v Petrovci národný dom ako účastinnú spoločnosť. Iniciátori nemohli ani len tušiť, že sa na jej realizáciu bude musieť čakať veľmi dlho. Akcia sa nevydarila, prišla I. svetová vojna. Pred jej vypuknutím však Petrovec dostal kino sálu.

 Uviedli sme všetko to na ozrejmenie okolností aké panovali na týchto priestoroch pred vypuknutím I. svetovej vojny, po skončení ktorej koncom roku 1918 inteligencia na porade v Petrovci schválila rozhodnutie o založení kníhtlačiarne a potom koncom toho istého roka aj o založení gymnázia, okolo sídla ktorého sa viedli búrlivé rozpravy. Slovenská národná strana mala nárok byť jediným politickým subjektom, ktorý by artikuloval a rozhodoval o národnostných potrebách Slovákov v Kráľovstve SCHS. Preto táto strana aj zvolala roku 1919 národnú poradu na 28. augusta v Petrovci, na ktorú prišiel veľký počet predstaviteľov z Báčky, Banátu a Sriemu, takže Somorova krčma nemohla ani pojať všetkých účastníkov a tak sa porada musela presťahovať na ulicu.

Účastníci porady rokovali o dôležitých otázkach pre Slovákov: o zastupovaní v Národnom predstavenstve v Belehrade, o založení „spoločnosti na vydávanie časopisov“, čiže úč. spoločnosti kníhtlačiarne, o založení slovenského gymnázia, pre ktoré sa dostalo aj povolenie vrchností, o osamostatnení Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi od nemeckej... Už na tej prvej národnej porade odzneli aj kultúrno-umelecké programy: divadelná scénka na text Jána Čajaka ml., Vladimír Hurban Vladimírov predniesol jedno dejstvo z Matúša Čáka, Karol Lilge mal prednášku, Petrovský spevokol predniesol piesne. Boli usporiadané aj výstavy obrazov akademického maliara Karola Miloslava Lehotského, Zuzky Medveďovej, Ivana Grúnika, Andreja Labátha, výstava výšiviek, výrobkov hrnčiara Jána Križana a tradične upravená slovenská izba.

 Od 2. ročníka Slávností ich organizátorom bola Sokolská jednota, ktorá bola založená v marci roku 1920. Tak do programu pribudli aj sokolské cvičenia, na nich bolo predvedené aj divadelné predstavenia, založená bola Organizácia československých legionárov, prerokovali a navrhli poslancov do štátneho parlamentu, zohľadnili nedostatok slovenských učiteľov, urobili zbierku na výstavbu budovy Gymnázia, uzhodli sa usporiadať muzeálne zbierky, knižnicu, vybudovať Slovenský národný dom, po prvýkrát v tom roku v Petrovci vystúpili ruskí operní speváci...

 A tak, čo ďalší ročník tejto manifestácie, ktorú od roku 1924 nazývajú Slovenskými národnými slávnosťami, to aj nová náplň. Počas SNS snemujú Československý zväz, Spolok československých žien, slovenskí učitelia a od 3. SNS k sokolským cvičeniam pribudli aj futbalové zápasy.

Na 5. SNS sa položil základný kameň gymnaziálnej budovy a založila sa Organizácia stredoškolskej a študujúcej mládeže.

Na 6. SNS už snemoval aj Spolok československých akademikov a po prvýkrát do oficiálneho programu SNS boli zaradené aj bohoslužby v evanjelickom chráme Božom, hoci sa v slávnosťovú nedeľu aj predtým odbavovali, no tentokrát v rámci nich sa požehnala aj zástava Slovenského reálneho gymnázia.

Na 8. SNS sa zrodila idea založiť múzeum a po prvýkrát sa zorganizovala v rámci nich aj Porada roľníkov a remeselníkov, odkiaľ vzišla myšlienka založiť hospodársku školu a knižnicu v snahe zveľadiť aj hospodársky život našich prostredí. Program deviatych SNS bol poznačený Poradou Združenia vojvodinských chmeliarov a predvedením úryvkov z prvej našej operety Pekná nová maľovaná kolíska. Na 10. SNS zo Slovenska prišiel novinár, publicista a spisovateľ Jožo Nižnánsky a pre 11. SNS je príznačné, že počas nich sa po prvýkrát usporiadala hospodárska výstava: vystavil sa dobytok, hydina, zelenina, ovocie, včelárske výrobky. Na 13. SNS po prvýkrát hosťovali členovia činohry Slovenského národného divadla z Bratislavy Jozef Kello a Svetozár Hurban s Jožkom Púčikom a jeho kariérou.

 Štrnáste SNS a rok 1932 zostane pamätný po založení Matice slovenskej ako samostatnej ustanovizne, na ktorých bol prítomný aj minister osvety Kráľovstva SCHS, zástupca bána Dunajského bánstva, predseda Matice srbskej, predstaviteľ Matice slovenskej zo Slovenska a veľvyslanectva Československa.

Myšlienka založiť Maticu je hodne staršia, než jej realizácia, lebo sa už na národných slávnostiach 1920 uvažovalo o založení Matice a múzea. Idea sa však realizovala iba roku 1932.Na týchto Slávnostiach sa po prvýkrát zohral aj medzinárodný futbalový zápas medzi Petrovcom a Békešskou Čabou. Nasledujúce Slávnosti charakterizuje to, že prednášku mal tajomník Matice srbskej Dr. N. Milutinović a hovoril na tému Matica srbská a Slováci. Roku 1935 na 17. SNS docestovala ďalšia významná osobnosť z Horniakov – spisovateľ a tajomník MS Jozef Cíger Hronský. Od roku 1937 si Matica slovenská preberá na seba organizáciu Slávností a v tom roku po prvýkrát v programe vystúpila aj Roľnícka jazda, v športovom programe boli aj plavecké preteky a finále slovenských divadelných závodov, ktorých sa zúčastnili Kysáč, Kovačica a Stará Pazova.

 Roku 1935 si Matica zaobstarala filmovací prístroj a začala nakrúcať vlastné etnografické filmy. Námet na všetky filmy napísal Ján Čajak ml. a s kamerou natáčal uč. Gustáv Klobušický, ktorý si zariadil aj vlastné laboratórium, kde filmy vyvolával. Prvým filmom bola Slovenská svadba v Petrovci,druhým Žatva a v roku 1938 počas SNS bol nakrútený film Augustové slávnosti, ako aj farebný film o živote Slovákov v Petrovci. V tom roku sa na Slávnostiach po prvýkrát zrealizovalo aj Zhromaždenie Zväzu československých hospodárskych družstiev a z Banskej Bystrice zavítali hostia: futbalisti a divadelníci, ktorí predviedli dokonca dve divadelné predstavenia.

Posledné medzivojnové Slávnosti z roku 1939 nemali veľa hostí, lebo sa aj nad nimi nadvilo blížiace sa vojnové mračno, ale zo Slovenska na cestu k nám sa predsa vybrala spisovateľka Margita Figuli a na týchto Slávnostiach po prvýkrát sa premietali dokumentárne filmy filmovej sekcie MS, o čo vládol mimoriadny záujem.

Prvé povojnové slávnosti roku 1945, čiže 22. v poradí, prebiehali v znamení matičných volieb, kým na tých roku 1946 sa konal aj I. zjazd bojovníkov a ilegálnych pracovníkov NOB. Roku 1949 na Slávnostiach došlo k založeniu Slovenského národného múzea, k čomu sa iniciatíva na SNS dala dávno predtým (1926), ale cesta k jej realizácii bola dlhá. Program Slávností v tých rokoch bol poznačený politickými dianiami. Roku 1951 na 28. SNS na porade kultúrnych a osvetových pracovníkov sa zrodila aj idea k presťahovaniu Slávností, čo sa však nerealizovalo a SNS zostali v ich rodisku. Vtedy na Slávnostiach bol prítomný aj člen Politbyra ÚV KSJ Moša Pijade. Na ďalších Slávnostiach z roku 1952 sa uskutočnila prvá povojnová Porada vysokoškolákov a posledné Slávnosti v tom cykle z roku 1953 poznačili vystúpenia folklórnych súborov Srbov, Rusínov, Maďarov a Rumunov a predebatovala sa otázka slovenských čítaniek. Nik vtedy netušil, že bodka za 30. SNS bude po dlhé roky bodkou za ich organizáciou, ale nikto ani verejne nenastolil otázku kto a z akých pohnútok (lebo racionálnych dôvodov nebolo) rozkázal našej najokázalejšej kultúrnej manifestácii ticho zaniknúť.

V snahe čeliť nacionalistickému nátlaku na sklonku 20. storočia, v predvečer všetkých tých vojen, do ktorých mobilizovali aj vojvodinských Slovákov, zrodila sa idea obnoviť si Maticu slovenskú v Juhoslávii a stalo sa tak roku 1990. Bola to celonárodnostná slávnosť. A Matica si potom obnovila roku 1992 aj Slovenské národné slávnosti, z čieho lona vzišla, aby jej pomocnú ruku pri ich organizovaní od začiatku podala aj Báčskopetrovská obec a k čomu sa od roku 2005 pripojila aj Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny. Predsedom Slávnosťového výboru na prvých obnovených SNS bol Pavel Báďonský.

Aj tieto novodobé Slávnosti boli prijaté medzi Slovákmi s otvorenou náručou. Na Slávnosti sa už teraz hostia nehrnuli vlakom, koňmo alebo na bicykloch ako voľakedy, ale najčastejšie automobilmi, autobusmi a nezriedka aj lietadlom, lebo pravidelnými slávnosťovými hosťami sú aj Slováci zo zámoria. Prichádzajú nielen ojedinele, ale aj organizovane. Nielen z domova, ale aj zo zahraničia. Pre súbory, ale aj jednotlivcov účasť v programoch na Slávnostiach je srdcovou záležitosťou a po troške aj prestíže.

Samozrejmosťou je, že na naše Slávnosti prichádzajú súbory a hostia zo zahraničia: od tých, ktorí prichádzajú kvôli bohatej ponuke programov až po tých, ktorí prichádzajú takto prejaviť úctu k tomu, ako sa nám tu darí, aj napriek viac storočnému odlúčeniu od svojich pôvodných koreňov, zachovať si slovenskosť a rozvíjať ju v svojráznej a svojskej podobe. Ak na voľakedajších Slávnostiach najvyšším hosťom boli ministri a bán, na novodobé Slávnosti nám každoročne prichádzajú tak ministri z našej vlády, ako aj tí z Vlády Slovenskej republiky, podpredsedovia vlád, predsedovia Národnej rady Slovenska, predseda Matice slovenskej, čelní ľudia Slovákov z Maďarska a Rumunska, kultúrnych inštitúcií z domova a zo zahraničia a určite, že najväčšou poctou bolo pre SNS keď roku 2006 ich poctil návštevou prezident Republiky Srbsko Boris Tadić. To bolo po prvýkrát v histórii tohto podujatia, že prvý človek štátu na ňom pobudol a dokonca sa zdržal aj mimo protokolu.

Také najširšie zviditeľnenie SNS potom rezultovalo aj výdatnou finančnou podporou tak zo strany pokrajinských a republikových sekretariátov, či ministerstiev u nás, ako aj Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí v Slovenskej republike, v rozpočte ktorých Slávnosti kótujú ako najzávažnejšie kultúrne podujatie Slovákov v Srbsku.

Aj ďalej sú SNS otvorené pre programové obohacovanie. Organizujú sa výstavy, gala koncerty, literárno-hudobné pásma, matičné snemovania, udeľujú sa matičné uznania, usporadúvajú koncerty vážnej hudby, divadelné predstavenia, Jarmok umenia, stretávajú sa slovenskí učitelia, študenti, novinári, zdravotní pracovníci, súťažia stolní tenisti, futbalisti, rybári, šachisti, poľovníci, basketbalisti, odznievajú bohoslužby, na SNS seba nájdu aj filatelisti, drobnochovatelia... Celá armáda ľudí a inštitúcií pripravuje programy Slávností v letných horúčavách keď iní oddychujú alebo sa venujú vlastným záľubám a zábavám. Do organizácie sa v Petrovci zapájajú okrem Matice a lokálnej samosprávy prakticky všetky spolky a združenia a nieto tej domácnosti v Petrovci, ktorá sa k SNS dajako nepričiní. Hospodárske subjekty, súkromné podniky a práce chtiví ľudia, v ktorých je hlboko zakotvené slovenské cítenie sa aj takto snažia čím hlbšie upevniť jeho korene v každom z nás. Lebo na Slávnostiach a z nich vyklíčila nejedna naša inštitúcia, nejedna zmysluplná idea si akurát tu našla živnú pôdu.

Slávnosti dali podnet ku vzniku aj ďalších podujatí akým je Matičný turnaj v malom futbale o putovný pohár veľvyslanca Slovenskej republiky (1997), ktorého štrnásť ročníkov v ústrety Slávnostiam sa nateraz realizovalo v mnohých prostrediach, takým sú aj Predslávnosťové dni v Kulpíne (1998), ktorých 13 ročníkov usporiadal nateraz MOMS Kulpín, takým je aj deväť ročníkov Stretnutia študujúcej mládeže, ktoré sa zrodilo v Báčskej Palanke z iniciatívy tamojšieho MOMS (2001).

Slávnosti si so svojimi 50. ročníkmi v priebehu týchto 90 rokov vyslúžili titul našej najväčšej a najdôležitejšej, ale určite aj najrôznorodejšej manifestácie. Štartovali ako jednodňová národná porada so sprievodnými kultúrnymi programami, aby prerástli v podujatie, v rámci ktorého sa zrealizuje v priebehu už teraz takmer týždňa viac ako tridsať rozličných manifestácií, na ktorých sa podieľa viac ako dve tisíc účastníkov a ktoré sú od roku 2009 aj sviatkom Slovákov v Srbsku. Sú už programovo vyprofilované, ešte im treba dať lepšiu organizačnú formu. Tým sme zaviazaní voči tým veľa tisícom, ktorí od toho dávneho roku 1919 až do dnešných dní priložili k nim pracovité ruky a bohatstvo svojej tvorivej mysle.

 Katarína Melegová-Melichová