„Ja sladké túžby, túžby po kráse 

spievam peknotou nadšený,

a v tomto duše mojej ohlase

svet môj je celý zavrený;

z výsosti Tatier ona mi svieti,

ona mi z ohňov nebeských letí,

ona mi svety pohýna;

ona mi kýva zo sto životov:

No centrom, živlom, nebom, jednotou

krás mojich moja Marína!” 

(úryvok z básnickej skladby MARÍNA)

ANDREJ SLÁDKOVIČ (31. marec 1820 – 20. apríl 1872)

     Andrej Braxatoris, narodený v Krupine v rodine učiteľa a literáta, žiak krupinskej základnej školy, ako aj krupinského gymnázia, študent banskoštiavnického  a bratislavského Evanjelického lýcea a študent teológie v Halle, je vlastné meno slovenského evanjelického kňaza, známeho slovenského štúrovského básnika, kritika, publicistu a prekladateľa – ANDREJA SLÁDKOVIČA. V rodnej Krupine je po ňom pomenované aj múzeum, gymnázium, ulica a park. 

     Andrej Sládkovič, Andrej Braxatoris-Sládkovič, Ondřej Krasyslav Sládkovič  - sú to všetko jeho pseudonymy. Prvé svoje básne prezentoval v almanachu Nitra. V slovenskej prírode, v slovenskom ľude a v jeho kultúre hľadal krásu a životnú rovnováhu. Patril do štúrovskej generácie básnikov, bol teda pod ich veľkým vplyvom. Vo svojich básňach sa vyjadroval k rôznym životným otázkam a veľkou inšpiráciou boli preň jeho vlastné zážitky a citový život. 

     Najväčšou jeho inšpiráciou boli roky 1839-1840, kedy vyučoval v dome Pavla Pišla  v Banskej Štiavnici a spoznal tu Marínu Pišlovú. Z tej lásky vzniklo jedno z najznámejších diel slovenskej romantickej poézie – básnická skladba Marína, oslava konkrétnej lásky k žene, ale aj k národu. Okrem Maríny, vrcholom jeho básnického diela je aj skladba Detvan. 

     Okrem poézie a národnobuditeľskej práce, venoval sa aj prekladaniu             z ruštiny, francúzštiny, nemčiny. Zaoberal sa aj publicistikou, písal recenzie a posudky.

      V roku 1847 začal pôsobiť ako evanjelický farár v Hrochoti. Revolúciu 1848-1849 privítal s veľkým nadšením veriac, že ideály slobody, rovnosti a bratstva preniknú do vedomia národov. Následkom toho bol roku 1849 zaistený a vyšetrovaný. Od roku 1856 až do svojej smrti bol evanjelickým farárom         v Radvani nad Hronom. Bol zapisovateľom na Memorandovom zhromaždení v Martine roku 1861, ako aj zakladajúcim členom Matice slovenskej. Na jeho počesť sa od roku 1960 každoročne usporadúva Sládkovičova Radvaň, krajská súťaž v umeleckom prednese. 

     31. marca si pripomíname 200. výročie jeho narodenia. 

Vladislava Havranová