In memoriam: Samuel Boldocký (1943 – 2015)

Samuel Boldocký ako držiteľ Ceny Ondreja Štefanka 2015 (foto: Jaroslav Čiep)

Deň 25. apríla pre Samuela Boldockého bol vždy veselý, lebo v tento deň oslavoval svoje narodeniny. Sobota 25. apríla 2015 pre rodinu a kamarátov Samuela Boldockého predsa je len smutná, preto že tento nestor nášho slovenského etnika práve v deň svojich 72. narodenín dokončil tuzemskú púť. 

Slovenská menšina v Srbsku, ale i širšie, v tento deň zostala chudobnejšia o profesora literárneho kritika, jazykovedca, zostavovateľa učebníc a antológií, prekladateľa a spoločenského pracovníka, ktorý po siedmych krížikoch životného údelu neuniesol i ťarchu zákernej choroby, ktorá ho v poslednom období čoraz viac nahrýzala.

Zo základných biografických prvkov uvedieme iba skratka, že Samuel Boldocký v rokoch 1958 až 1963 absolvoval pedagogickú školu v Báčskom Petrovci, v rokoch 1963 – 1967 študoval juhoslovanské jazyky a literatúru na Filozofickej fakulte v Novom Sade. Po štúdiách pôsobil ako profesor srbského jazyka a literatúry na Gymnáziu Jana Kollára v Báčskom Petrovci celý svoj pracovný vek, až do odchodu do výslužby v roku 2006. Bol ženatý s  Máriou r. Labátovou z Kulpína, profesorkou, a z tohto manželstva majú dve dcéry Annamáriu a Mariannu. Od študentských čias S. Boldocký sa venoval jazykovednému výskumu, ale predovšetkým literárnokritickej a publicistickej činnosti, hlavne v oblasti tvorby slovenských autorov v Srbsku. Štúdie, kritiky a recenzie publikoval v časopisoch a zborníkoch Nový život, Hlas ľudu, Vzlet, Zborník Spolku vojvodinských slovakistov, Prilozi proučavanju jezika, Kontrastivna jezička istraživanja, Polja a i. Tiež aj v zborníkoch z rôznych sympózií doma a na Slovensku. Samostatne vydal knihy kritík a úvah Prehodnocovanie hodnôt (1986), Podnetnosť literatúry (1996), Podnety a úskalia slovenskej literatúry v Juhoslávii (2003), Literárne reflexie (2004), Kroky a stopy v kultúre a literatúre vojvodinských Slovákov (2010) a Svedectvo doby (2013). Je autorom štyroch učebníc slovenského jazyka pre základné školy, ktoré vyšli pod spoločným názvom Hovoríme po slovensky. Podpísal sa ako šéfredaktor monografického zborníka Báčsky Petrovec 1745 – 1995, ako zostavovateľ zborníka Desať rokov činnosti obnovenej Matice slovenskej v Juhoslávii (2001), ako zostavovateľ kníh Žiacky domov v Petrovci (2007),Riaditelia gymnázia v Petrovci (2009) a naposledy zostavil antológie slovenskej vojvodinskej rurálnej poézieRodiskom oprstenkovaní (2010), prózy Putá zeme (2011) a eseje Predtým a potom (2014). Zostavil knihy aj iným spisovateľom a hodne prekladal aj zo srbčiny do slovenčiny a naopak.

Tento neúnavný nestor slovakistiky sa aktívne podieľal na literárnom, kultúrnom a spoločenskom živote slovenskej menšiny v Srbsku. Bol členom redakcie časopisov Nový život a Dolnozemský Slovák, v rokoch 1998 – 2002 bol predsedom Spolku vojvodinských slovakistov, bol medzi iniciátormi obnovenia Matice slovenskej v Juhoslávii, neskôr v rámci MOMS Petrovec, kde S. Boldocký v rokoch 1992 – 2000 zastával post predsedu, písal i scenáre pre literárno-hudobné pásma, ktoré obecenstvo ocenilo ako veľmi úspešné. V rokoch 1996 až 2000 bol i výborníkom Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec a v rokoch 2003 – 2010 i členom Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. Okrem toho aktívne sa ako člen správnych rád podieľal aj v Knižnici Štefana Homolu a Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov. Od začiatku roku 1993 v Petrovskom rozhlase ustanovili reláciu Matičný kútik, ktorá sa na vlnách tohto rádia s krátkou prestávkou dodnes vysiela a pripravoval ju Samuel Boldocký. Okrem pôsobenia v kultúre, S. Boldocký bol aktívny i na športovom poli. V mladosti sa podieľal na rozvoji miestneho volejbalu, stolného tenisu a hokeja.

V roku 1996 S. Boldockému udelili Októbrovú cenu Obce Báčsky Petrovec za vynikajúci prínos k literárnej tvorbe a osvetovej práci Slovákov v Juhoslávii a je nositeľom i početných ďalších cien a uznaní. Medzi nimi možno spomenúť Cenu časopisu Nový život, ktorú S. Boldocký získal za roky 1992 a 2008 a tohto roku ocenili jeho prácu i medzinárodnou Cenou Ondreja Štefanka v Nadlaku.

                                                                                                                                                                                                       Jaroslav Čiep